Keď sa pozrieme na priemernú mzdu v krajinách EÚ na rok 2017, tá predstavuje 1 520 € mesačne. Slovensko sa z európskej dvadsať osmičky nachádza na „utešenom“ 22. mieste s priemernou mzdou 944 €.
Rozdelím si krajiny na „pred nami“ a „za nami“. Rozdiely v priemerných mzdách v oboch skupinách sú vskutku kolosálne. Luxemburčania zarábajú 4682 €, Nemci 3911 €, Francúzi 3200 € . Pred nami sú Česi, Slovinci aj Estónci, s ktorými sme spoločne vstupovali v roku 2004 do EÚ. A tiež Chorváti, ktorí sa pridali v roku 2013. Oproti nim dlhšie čerpáme výhody členstva.
Za nami je už len 6 krajín: Poľsko 885 €, Lotyšsko 824 €, Maďarsko 823 €, Litva 668 €, Rumunsko 517 €, Bulharsko 436 €.
Je pravdou, že na Slovensku posledné dva roky rástla priemerná mzda pomerne rýchlo. Viac vo verejnej správe, vzdelávaní a zdravotníctve (aj tak slabé v porovnaní s európskym štandardom) než v súkromnom sektore. Tak, či onak, prezentovaný rast nás tradične necháva na chvoste EÚ. A to sú vážne veci.
Keď sa tak zamyslím, sme jedinou EÚ krajinou s tak výrazne kontrastnými rysmi. Krajina, ktorá bola svojho času „ekonomickým tigrom“, rokmi sa stala automobilovou veľmocou, vyrábajúcou najviac áut na jedného obyvateľa na svete, krajina chválená EÚ partnermi za rýchly pokrízový ekonomický rast, neberie ohľad na svojich ľudí. Nevie si ich zastať.
Ako je možné, že stále prežíva nespravodlivý systém prerozdeľovania výnosov, v ktorom v mnohých podnikoch zostávajú veľké zisky na úkor nízkych miezd svojich zamestnancov? Vieme, že sám jedinec nezvládne nič. Mali by zabojovať všetci. My vo Volkswagene pracujeme spoločne, sme jeden tím... Ale ako sa máme snažiť, čo máme vyjednávať, keď situáciu nám sťažuje práve celoplošne nízka priemerná mzda?
Aj klesajúca miera nezamestnaných je stále vysoká v porovnaní s ostatnými krajinami. Navyše, tí, čo aj pracujú, nedokážu zo svojej mzdy ušetriť skoro nič v porovnaní s pracujúcimi v ostatných krajinách eurozóny. Kto vychádza z toho kontrastu vysmiaty?
A ekonomika veselo rastie. Štátu a jeho inštitúciám stačia pozitívne ekonomické ukazovatele, ktorými sa chváli vo svojich grafoch, no skutočný dopad čísiel na ľudí nerieši. Na štát a jeho inštitúcie sa ako na nášho partnera dá len ťažko spoľahnúť.